O živote, so životom a pre život

O muchotrávkach

Sama  sa čudujem. Čo ma to napadlo, dať si muchotrávku za meno používateľa.

Nemá to hlbší význam. Proste ma nič iné nenapadlo. A keď ma to už napadlo a verím tomu, že všetko sa deje z nejakej príčiny, pohrala som sa so slovom Muchotrávka.

Mucho – trávka : dozvedám sa, že jej meno je odvodené od aktu trávenia  múch, potom čo sa muchotrávka červená namočila do sladkého, teplého mlieka. Cha….našinec bol vždy vynaliezavý a pomáhal si ako mohol. Produktami prírody, vynaliezavosťou a náhodným zistením, že niečo účinkuje.

Muchotrávka zelená je vraj najjedovatejšou hubou v Európe a jej konzumácia môže byť až smrteľná, alebo sa končí trvalou invaliditou. Stačí len 50 g surovej muchotrávky zelenej a dospelému človeku, vážiacemu 60 kg hrozí smrteľná otrava. Je pre viacero lariev veľmi obľúbenou maškrtou, čím sa vylučuje teória, že jedovaté huby neobžerú ani slimáky, ani larvy hmyzu.

Z povier o jedovatých hubách ma zaujala najmä povera o tom, že ak do jedla, ktorého súčasťou je jedovatá huba, vložím striebornú lyžicu, tak sčernie. Iná povera hovorí, že v takomto prípade sčernejú huby. Blbosť. Huby automaticky sčernejú, keď vyschnú alebo zvädnú.

Skúsenosti dokazujú, že jedovaté huby môžeme variť do nekonečna a vždy ostanú jedovaté. Tomuto sa vymyká určitý druh jedovatých hríbov (napr. hríb satanský).

Tak späť k tomu, akú súvislosť majú tieto muchotrávky s mojim menom?

V tejto chvíli sa stávam travičkou negatívnych múch nášho života. Cha…a to ešte nie som ani namočená v teplom, sladkom mlieku…