Pieseň duše
Ako oblaky zahaľujúce vrcholky hôr,
rozpúšťajúce sa v nežnej hmle ,
šíri sa rozprávanie piesne mojej duše.
Tichučko, ako vločky snehu trblietajúce sa,
zaliate v lúčoch ranného slnka.
A všetky lásky, bolesti, radosti a strasti,
ktoré prehnal vietor dolinou duše,
nepokrčené aj pokrčené čisté ako kvapky vody,
vyvierajúcej z prameňa kryštáľovej studne.
Pieseň duše, ktorú nosím v sebe
je súčasťou mojej spirituálnej výbavy
a snaží sa o pochopenie vecí,
ktoré v nej zanechali brázdu.
Pieseň duše rozprestiera sa po krajine.
Kde žijem, kde som bola a kam ešte prídem.
Pieseň duše vonia ako nedeľný koláč,
položený na stole poznania a pravdy,
pripravený pre hostí, ktorých víta láska.
Pieseň duše je pravda o vlastnom živote.
Pieseň duše odblokováva zatuchnuté zákutia skúseností,
posplietané pavučinami zauzlených záležitostí.
Pretkávaná nitkami oslobodzovania a viery.
Prehĺtam konečné resumé doposiaľ zažitého.
Niektoré sústa sú priveľké.
Pieseň duše trvá počas života.
A keď stretne sa deň s nocou,
keď odovzdám sa konečnému poznaniu,
až vtedy pieseň duše pomaly doznieva.
Aby v konečnom boji spočinula v nekonečnom tichu
Náručia nášho Boha.
Cesty
Aj tá najdlhšia cesta sa začína prvým krokom.
V živote človeka je prvým krokom narodenie.
Vchod do sveta svetla, ktoré sa mení vplyvom životných udalostí.
Narodiť sa z lona matky, z bezpečia maternice je šok.
Cesta učenia sa začína prvým krokmi, prvým slovom,
A potom prichádzajú už len skúšky.
Rôzne.
Farebné, voňavé, sivé, čierne, aj biele.
Podstatné je, že všetky skúšky majú zmysel.