O živote, so životom a pre život

Jar

Rozpustené dlhé vlasy,

neklamný svedkovia

zimných dažďov,

ktorými lúči sa

jedna pani s vládou.

Osušené len tak ledabolo,

fénom z vetra,

fúkajúcim o preteky,

s časom,

v ktorom menia si

ročné obdobia trón.

Pani Zima so stiahnutý chvostom,

Zahanbená neúspechom

tiahne v diaľ,

na koči až po vrch naloženom.

Z periny vločiek vykúka

topiaci sa žiaľ.

Ešte  šedé prádlo krajiny,

vytiahnuté zo zimnej práčky,

rozprestiera svoju náruč

v ústrety zubatému slnku,

aby vysušilo sa až do nitky.

Prechádzka v hlave

Kráčam po károvom chodníku.

Krok za krokom

Otočka,

Pri ďalšom kríku,

obzerám sa náhle za minulosťou.

Jedno káro,

Jeden zážitok.

Chvíľami blúdim tmou

A neviem, kde bol začiatok.

Pozriem bližšie

a káro môjho chodníka ma nezradí.

Presnou rukou architekta

nakreslená čiara,

privedie ma späť.

Netušila som,

že káro tvorí také dokonalé vzorky.

Dômyselne prepletené čiarky s čiarami.

Farebné,

Tenké,

Hrubé,

Rovné,

Šikmé,

Všetky dávajú zmysel.

Vytvárajú spolu,

Tak ako zážitky života,

Dokonalú mozaiku

A jedna bez druhej nemá zmysel.