Jar
Rozpustené dlhé vlasy,
neklamný svedkovia
zimných dažďov,
ktorými lúči sa
jedna pani s vládou.
Osušené len tak ledabolo,
fénom z vetra,
fúkajúcim o preteky,
s časom,
v ktorom menia si
ročné obdobia trón.
Pani Zima so stiahnutý chvostom,
Zahanbená neúspechom
tiahne v diaľ,
na koči až po vrch naloženom.
Z periny vločiek vykúka
topiaci sa žiaľ.
Ešte šedé prádlo krajiny,
vytiahnuté zo zimnej práčky,
rozprestiera svoju náruč
v ústrety zubatému slnku,
aby vysušilo sa až do nitky.
Prechádzka v hlave
Kráčam po károvom chodníku.
Krok za krokom
Otočka,
Pri ďalšom kríku,
obzerám sa náhle za minulosťou.
Jedno káro,
Jeden zážitok.
Chvíľami blúdim tmou
A neviem, kde bol začiatok.
Pozriem bližšie
a káro môjho chodníka ma nezradí.
Presnou rukou architekta
nakreslená čiara,
privedie ma späť.
Netušila som,
že káro tvorí také dokonalé vzorky.
Dômyselne prepletené čiarky s čiarami.
Farebné,
Tenké,
Hrubé,
Rovné,
Šikmé,
Všetky dávajú zmysel.
Vytvárajú spolu,
Tak ako zážitky života,
Dokonalú mozaiku
A jedna bez druhej nemá zmysel.