O živote, so životom a pre život

Jeseň

Jeseň zaklopala na  vráta.

Rozšantená ,farebne zladená

podľa poslednej módnej prehliadky,

uviazala ženám vo vlasoch hodvábne šatky.

Zahalila šálom meniacu sa krajinu.

Lístím zo stromov pohráva sa nevinná,

ako  rozprávková víla

nebadane pripomíňa prechod k tunelu,

za ktorým  číha pani zima.

Slniečko strapaté, zubaté

okom žmúri na ľudí.

Jeseň čaká na zastávke ,

schúlená na mieste,  kde neprší.

Jeseň zaklopala na vráta,

urobila prievan z farebných okeníc.

Muž poberá sa kdesi, smerom do viníc,

skontrolovať, ako dopadla hroznová úroda.

Pavúky splietajú svoje babie leto,

chytajú chladom oslabené posledné lietajúce obete.

Nasýtené brušká hojdajú si  v sieti lúčov,

užívajú si teplé chvíle posledné.

Švihadlá preskakujú deti od susedov.

Štavnaté jablká zahryznú sa s chuťou do zubov,

iné na spánkový  odpočinok odsúdené,

počkajú  na polici v spieži svoju chvíľu,

keď stanú sa z nich jablká vianočné.

Jeseň hrá svoju konšpiračnú hru,

mixérom mieša nápoj z leta

preháňa sa ulicami, voľná a slobodná.

A  doma so šálkou horúceho čaju,

čakáme kedy dopečie sa placka posledná.